POĎAKOVANIE NAŠIM PRIATEĽOM V KANADE
Vážení priatelia,
býva zvykom, že ak človek príde do inej krajiny, spoznáva jej kultúru a ľudí a pomaly si získava ich srdcia a oni si získavajú jeho. Niekedy je treba dlhý čas na to, aby sme si obľúbili človeka, ľudí, krajinu. A niekedy je to tak, že hneď prvý kontakt s dovtedy neznámym človekom nás zasiahne ako blesk. Máme pocit, že sme prišli nie do cudziny, ale domov. Domov, kde nám rozumejú, kde nás privítajú ako vlastnú rodinu, kde cítime, že nás majú radi. Ponúknu nám nielen svoje príbytky, ale aj svoje srdcia, podelia sa s nami o svoje skúsenosti, vyrozprávajú nám svoje bolesti aj radosti.
Presne tento pocit sme zažili, keď sme pred 3 týždňami prišli do Kanady. Krajiny pohostinnej, ktorá našim rodičom, starým rodičom, ale aj známym a priateľom poskytla útočisko a nový domov v čase, keď to najviac potrebovali. A títo ľudia to dobré, čo dostali a vstrebávali v krajine svojich snov, si nenechávajú pre seba. Vychovali v láske k Bohu aj k ľuďom svoje deti a dávajú iným to, čo kedysi dostali oni.
Maroš Bango, nevidiaci spevák zo Slovenska, prišiel do Kanady preto, aby svojim krajanom zaspieval tak, ako spieva doma. Jeho vystúpenia sú plné nielen emócií a krásnej hudby, ale aj ľudskosti, pokory a dobrej vôle. Nevedno, či jeho neľahký osud alebo viera v to, že nájdu uňho pochopenie, privádza ľudí po koncerte za ním. A on sa im všetkým naplno rozdáva.
Avšak nič z toho by sa nemohlo uskutočniť, keby nebolo dobrých ľudí, ktorí sa zaslúžili o to, aby sa Maroš Bango mohol predstaviť na štyroch koncertoch v Kanade / Mississauga, Nobleton, Ottawa a Toronto / a na jednom v USA v Sterling Heights. Predovšetkým by sme chceli vyjadriť tú najúprimnejšiu vďaku a úctu pánu Milanovi Popíkovi a jeho manželke Marienke, ktorí sa nám počas celého pobytu venovali s tou najväčšou láskou a starostlivosťou. Ich práca na našej misii sa však začala omnoho skôr, možno už pred rokom, avšak myšlienka pozvať do krajiny úplne neznámeho speváka skrývala v sebe najmä obrovské riziko. Čo ak to nevyjde… Manželia Popíkovci sa však rozhodli svojim srdcom a dnes veríme, že neoľutovali. Rok nezištnej práce vyvrcholil sériou koncertov, ktoré ľudia prijali s láskou a nadšením. Rovnaké poďakovanie patrí aj kňazom – otcovi Pavlovi z farnosti v Nobletone, otcovi Jozefovi v Mississauge a otcovi Benjamínovi zo Sterling Heights.
Mimoriadne by sme chceli oceniť prácu a postoj Veľvyslanectva SR v Ottawe, najmä pána veľvyslanca Milana Kollára, ktorý nám nezištne poskytol ubytovanie na dve noci v hlavnom meste krajiny, ako aj pána Jozefa Madera, jeho sestru Aničku Kuklicovú a pani Mary Ann Doucette, ktorí nám pripravili v Ottawe nádherný program a privítali nás rovnako vrúcne ako manželia Popíkovci v Toronte.
A na záver nám dovoľte poďakovať sa našim priaznivcom z Kanadskej slovenskej ligy, ktorí robia v Kanade nesmierne záslužnú prácu – okrem iného vydávaním novín Kanadský Slovák. A práve tieto noviny v niekoľkých číslach pomohli spropagovať Maroša Banga a jeho koncerty, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Na záver nám pomohli poskytnutím svojich priestorov urobiť krásnu bodku za koncertami aj našim pobytom – usporiadali sme tam stretnutie Marošových priateľov a priaznivcov pri príležitosti jeho narodenín.
Srdečná vďaka, priatelia, srdečná vďaka, Kanada!
Fotogalériu nájdete na: http://www.ambrelo.sk/?p=210
Posted on: 22. apríla 2014Admin_Tomas_Bango